Harry Potter a slzy vtáka fénixa - Kapitola štrnásta: Prvé kroky

„Albus, vidíš to čo ja? Neklame ma zrak?“ spýtala sa Minerva McGonagallová.
Ten pohľad bol neskutočný. Mohutný červeno-zlatý drak stál v záhrade základne fénixovho rádu. Obedňajšie lúče slnka sa odrážali od jeho kože. A on tam len stál a obzeral sa. Harry nemohol uveriť, že sa mu to podarilo. Chcel urobiť prvý krok dopredu, ale poplietli sa mu chodidlá a on spadol s veľkou tlakovou vlnou na zem. Riaditeľ sa zasmial a rovnako aj Angela. Bol to komický pohľad na draka v plnej sile, ktorý sa práve začínal učiť chodiť.
Harry sa na nich zaškeril (aspoň on si myslel, že sa zasmial, ale v skutočnosti len nejako čudne sformoval papuľu). Pokúsil sa opäť vstať, teraz už opatrnejšie. Vyšlo mu to. Konečne stál.
„Harry, máš nové telo. Musíš sa naučiť s ním žiť. Preto zatiaľ nevieš ani chodiť,“
Začal pravou, potom ľavou a zas pravou. Trvalo mu len chvíľku, kým sa naučil chodiť. Pri dopade laby na zem, by ste mali pocit, akoby sa celá zem otriasala v základoch.
„Tak super, teraz sa treba už len naučiť lietať,“ povedal si pre seba Harry.
„Pohodička, to potrvá iba chvíľku,“ odpovedalo mu jeho druhé ja.
„Uvidíme,“
Skúsil roztiahnuť krídla, ale namiesto toho urobil nejaký čudný pohyb, vďaka ktorému sa posadil na trávnik. Trojica sa začala smiať až ich boleli bruchá. Veď nevidí sa každý deň, aby drak sedel ako malé bábätko na záhrade.
„Harry nemáš toho na dnes už dosť?“ spýtal sa riaditeľ.
Harry len otrčil papuľu a skúšal ďalej. Po hodine tanca na trávniku sa mu to konečne podarilo a on rozprestrel svoje krídla. V tom momente pocítil neskutočnú silu, ktorá do Harryho pomaly ale isto vnikala plnými dúškami. Až teraz si všimol, že povrch jeho krídiel pokrýva nejaké červené perie. McGonagallová malá celý čas otvorené ústa od prekvapenia. Nevidela ešte draka, ktorý by mal a nejakej časti tela perie. Vždy len koža a pazúry.
Harryho už prešiel údiv. Začal s krídlami mávať, ale jediné čo dosiahol bolo, že sa kýval na mieste. Chvíľu mu trvalo, kým zistil, že nemôže krídlami mávať striedavo. Silne zamával oboma krídlami naraz a vyšlo to. Vzniesol sa do výšky niekoľkých metrov. Cítil strašnú silu, ktorú mal v krídlach. Nedával pozor a zabudol na lietanie a opäť sa ocitol na zemi. Trošku to zadunelo, ale nebojte sa...lavínu to nespustilo.
Už bolo niečo okolo obeda. Trojica sa vybrala na obed, ale Harry ostal cvičiť. Volali ho, avšak tá jeho tvrdohlavosť.
Cítil slnečné lúče oblizujúce jeho telo. Mal zlepšené zmysly a ani si to spočiatku nevšimol. Videl mravčeka, ktorý sa usilovne snažil preniesť nejakú omrvinku do svojho obydlia. Počul trúbiace autá na križovatke v centre Londýna. Cítil pach veveričky, ktorá práve preskakovala zo strechy domu na strom.
Neubehlo veľa času a Harry už ani nevnímal pohyby svojich krídiel. Zdalo sa mu to už nejako prirodzené. Lietanie bolo krásne. Už to nebola len jeho metla, aj keď najlepšia na svete. Bol to Harry samotný, ktorý lietal. Konečne to vedel.
Pred večerom sa konečne rozhodol zmeniť sa v chlapca, ktorý prežil. Do kuchyne vošiel po tichúčky, ale nepomohlo mu to veľmi, pretože kuchyňa bola plne obsadená.
Pozdravil členov rádu, zobral si mlieko a odišiel do svojej izby. V jeho izbe na posteli spala jeho milovaná Angela. Posadil sa na posteľ k jeho milovanej a pozoroval jej sladký spánok. Nevedel odtrhnúť oči od tej krásy. Sedel tam už možno aj hodinku, keď do izby vošiel riaditeľ a volal ho dolu do kuchyne. Nežne pobozkal Angelinu na líce a odišiel.
V kuchyni bol len riaditeľ so svojím bratom. Posadil sa oproti nim a významne sa nich pozrel.
„Dobrý večer,“ pozdravil sa Harry.
„Ahoj Harry,“ odzdravili sa mu. Nastala krátka chvíľa ticha, akoby sa bratia snažili nájsť vhodné slová...
„Harry tvoj dnešný výkon bol vynikajúci,“ začal riaditeľ.
„Ďakujem pán profesor, aj mňa samého to prekvapilo,“
„Nás ani nie Harry,“ prezradil Aberforth.
„A to už prečo pane?“ spýtal sa Harry.
„Premieňaš sa v draka Harry, to iste vieš. Je to kúzelný tvor, v ktorých sa dokáže premeniť len málokto. Ale to nie je všetko Harry. Premieňaš sa v chrabromilského draka a ten je kráľ drakov na zemi. Je to už vyhynutý druh, ktorý žil za doby Richarda Chrabromila. Boli to jeho „známi“ priatelia. Bojovali s ním za dobro, bránili nevinných. Jediný čarodej, ktorý sa v neho dokázal premeniť okrem teba, bol sám Richard Chrabromil...“
„Pán riaditeľ a ako je možné, že sa v neho dokážem premeniť aj ja? Veď ja nie som taký dobrý čarodej ako bol Richard Chrabromil...“ podotkol Harry.
„Možno tomu neveríš, ale si jeden z najlepších čarodejníkov. Povedz mi, kto bojoval v dueli s lordom Voldemortom a mohol o tom ešte hovoriť? Ba čo viac, kto ho aj zranil?“ spýtal sa Aberforth.
„Ale to bolo len šťastie..“
„Šťastie? To si fakt myslíš? Uvažuj Harry, veď ty si použil tak silný ohnivý štít, že cez neho neprešla ani jedno z kúziel. Bojoval si s Voldemortom hrdo a bez strachu. Povedz mi Harry, ktorý z dnešných čarodejov sa mu postavil tvárou tvár a nebál sa ho? Ktorý?“
„Veď vy dvaja,“ poznamenal Harry.
„My dvaja sme už dosť skúsení nato, aby sme svoj strach skryli Harry...“
„Veď, ale aj ja sa bojím. Predstavujem si, čo všetko by mohol urobiť s mojimi blízkymi, keby som zlyhal. A nielen s mojimi blízkymi, ale s celým svetom. Nemôžem prehrať, nemôžem...“
„To ťa robí silnejším Harry. Si ešte mladí na to aby si to pochopil? Láska je tým najsilnejším kúzlom na svete. Je silnejšia ako aj smrteľná kliatba. Nie je nič, čo by nedokázala poraziť. Chápeš to? Voldemort nikdy nepoznal lásku. A preto je proti nej bezmocný. To je tá moc, s ktorou máš poraziť Voldemorta,“ hovoril oduševnene profesor Dumbledore.
Harry to konečne pochopil. Pochopil to, čo sa mu riaditeľ snažil vysvetliť už pred necelým rokom v jeho riaditeľni, keď mu prezradil proroctvo. Konečne to pochopil, tadiaľ vedie cesta.
„Chápem to, už to chápem.,“
Ani si to Harry neuvedomil, ale počas ich rozhovoru mu vyschlo v krku. Aberforth si to tiež uvedomil a tak im všetkým ponúkol ďatelinové pivo. Harry ho prijal s radosťou a upil si s fľaše riadny glg.
„Harry mám ešte jedno tajomstvo, ktoré by som ti mal povedať,“ začal znovu riaditeľ.
„Aké?“ spýtal sa Harry a opäť sa napil.
„Si dedičom Richarda Chrabromila,“
„Čo prosím?“ skríkol Harry a vyprskol pri tom trošku ďatelinového piva na zem. Tá správa ho prekvapila.
„Veď Harry, myslím si, že to je jasné. Premieňaš sa v chrabromilského draka, máš také rýdze vlastnosti aké mal aj Richard. Je to zjavné,“ povedal Aberforth.
„Je to určite pravda?“
„Áno, sme si istý,“
„Koľko ľudí o tom vie?“ spýtal sa Harry.
„Len my dvaja s Minervou a teraz ty. Nevie o tom ani tvoj otec ešte. U Jamesa sa jeho moc ešte neukázala, rovnako ako u teba. Dediči Richarda Chrabromila získavajú nejakú moc vtedy, keď sa dozvedia o tom, že sú dedičmi Richarda Chrabromila. Môžeme len čakať, čo bude s tebou,“ vysvetlil riaditeľ.
„Tak preto sa mi podarilo vytiahnuť jeho meč z klobúka, ktorý kedysi tiež patril Richardovi? Preto som sa mohol dohodnúť s klobúkom, že chcem do Chrabromilu...“ hovoril si pre seba Harry.
„Ďakujem, že ste mi to povedali, ja si už pôjdem ľahnúť. Som strašne unavený,“ povedal im Harry.
„Nepochybne Harry,“ poznamenal riaditeľ.
„Dobrú,“ lúčil sa Harry.
„Dobrú noc,“ odzdravili mu.
V dome bola už tma. Mohlo byť už niečo pred polnocou. Harry si neuvedomoval, koľko času trénoval premenu a nakoniec aj jeho rozhovor s bratmi Dumbledorovými určite trval dlho. Otvoril dvere izby, pohľad sa mu zase na krátky okamžik zastavil na Angele, ktorá spala na jeho posteli. Harry ju nechcel budiť a preto si vyčaril pohodlnú posteľ a zaspal.

13. Kapitola || 15. Kapitola

Kapitola dvadsiata ôsma : ProfesorKapitola dvadsiata siedma : Dobby radcomKapitola dvadsiata šiesta : Nebo alebo peklo?Kapitola dvadsiata piata : ZnovuzrodenieKapitola dvadsiata štvrtá : DuelKapitola dvadsiata tretia : Nemocnica sv. MungaKapitola dvadsiata druhá : Už to začínaKapitola dvadsiata prvá : Cesty sa rozchádzajúKapitola dvadsiata : Dvojka je späťKapitola devätnásta: Videné a predvídanéKapitola osemnásta: Šikmá uličkaKapitola sedemnásta: Konečne domaKapitola šestnásta: LúčenieKapitola pätnásta: SenKapitola štrnásta: Prvé kroky Kapitola trinásta: Jeho druhé jaKapitola dvanásta: VysvetlenieKapitola jedenásta: SídloKapitola desiata: VäzenieKapitola deviata: Pomoc KentaurovKapitola ôsma: RokvilleKapitola siedma: Obrana proti čiernej mágiiKapitola šiesta: Triediaci klobúkKapitola piata: Rokfortský expresKapitola štvrtá: Týždeň očakávaníKapitola tretia: Nečakaný príchodKapitola druhá: Odchod od Dursleyovcov Kapitola prvá: Dursleyovci